Koniec hry
Skôr než začneme
Humor je cieľ
A dôležité vydávame
Za vážne
24 hodín nestačí
Zvykneme si na to
I čo sa iba podarí
Náš status
Sa stane naša tvár
Závisť, úspech?
Alebo iba žiaľ?
Čokoľvek
Ale vždy zrovna len to jedno
Nie dobro a zlo
Tma a svetlo
Iba hore a dole
Pán a ten čo tlačí
Chceš povedať, že to stačí?
- Stačí!
Chcem sa ospravedlniť
Vrátiť
Nebyť úprimný
Viaznuť vo svedomí
Skutočne ľúbiť
Chápať
Vedieť sa zmieriť
Odpúšťať
To iba preto
Preto aby som konečne vedel poriadne
Poriadne hrať šach
Plánovať vesmír
A poznať Boha
No a tak medzi nimi
Tak dookola
S rovnakými predispozíciami
Byť vždy trošku ďalej
A ten v zadu?
Iba nádej
Ale keď dobieham
Vyčerpaním, skoro by som umrel
Preto nežijem
Lebo chcem byť
A aby si bol
Nečaruješ, musíš nosiť
To čo príde
Nie tam kam chceš ísť
Modliť sa
Veriť si
Nemodliť
Neveriť
Hra začala
Skôr než duša
Nenaplní
Pre lahodný kus vzrúša
Každý deň
Každá premárnená príležitosť
Prekliaty lenivosťou
Vzniknúť
Chcem tam niekde
Mimo seba
Kde niesom uväznený
Samým sebou
Touto realitou
Psychiatriou
Kde sú tony viac než skutočné
Kde mám oči
Vo vnútornej slobode
Nie vonkajšie
Nie vonkajšie
Nie vonkajšie
Nie slnko
Ale všetka tma
Aby vyhasla
Teplo bilo, svietilo
Naplnilo energiou
Naplnilo časom
Búrkou
Hromozvodom
Už nebolo viac prázdnom
V cudzej zemi
Cudzí ja
Tak dobre známi
Začiatok hry
Er Ej Pí
Raz
Dva
Tri
…
